Hranica (Jednofázové Kvasenie)

G G/F# Emi Zadriemal som na sedadle G G/F# Emi autobusu nočnej linky, G G/F# Emi zdalo sa mi, že ma vezie G G/F# Emi cez kopčeky, cez dolinky, D Ami za 6 riek a za 5 morí, Emi C D G za 4 zakliate hory a za 3 sídliská. Myšlienky na teplú postel, na to slastne sladké snenie preťala náhle ostrá veta: Čo máte na preclenie ? Ste na colnici, na hranici ľudských možností. Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil a zhora z reproduktorov znel hlas, ktorý čudne chutil: Ste na colnici, na hranici ľudských možností. G C/F# Emi R:Nikoho som nevidel a bolo mi clo až clivo, nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo, D Ami C kto je colník, no nebol nik, žiadny pracovník. Žiadna prehliadka za plentou,žiadny prieskum dokumentov, žiadny vrták, čo ti zíza do kufrov a či máš víza, či máš razítka a kolky, prečo, načo, kam a koľkí, nik sa nepýta. Ako v prapodivnom tranze, ako v americkom filme, v duchu kričím na vodiča: Len sa z cesty nevychýľme! Máme predsa rýchlosť svetla a možno rýchlosť tmy. R:Nikoho som nevidel a bolo mi čudne clivo, nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo a zrazu som chápal, čo všetko mi bolo zhabané: Silné reči, slabé chvíle, sladké vety, plané sľuby a pilníček, ktorým som si odmalička brúsi zuby na tú cestu, na diaľnicu, ktorá vedie na hranicu ľudských možností. Cítil som sa oklamaný, poznáte ten poci horký: Čo má čo bzť hranica snov neďaleko Matadorky ? A s hnevom na lícach vykríkol som náhle čulý: Žiadna hranica, tú sme predsa posunuli, ešte včera, ešte vlani, dávno že už neviem ani, ktorým smerom nastal posun, von či bližšie k nám... Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil. Možno rútil,možno vliekol,kto to zistí,v tme jak mlieko Kde sú rieky, kde sú moria, kde sú zakliate pohoria v našich sídliskách ?