Staničný bufet (Kántriči)

C G Dmi Ami Keď si na kraj sadne tmavá nočná tíš, je to jedno, či si hore a či spíš, F G Emi F stále mávaš pred sebou tú jej tvár, nežné pery si zmenil za pohár, C G Dmi C A čo láska? Túla sa vám po horách, po horách. Je to dávno, čo ti odišla jak sen, vraj na pár dní, a viac už jej tu niet, márne vstávaš od piva v nádeji, pri bufete sa nikdy nezjaví sladký úsmev na jej perách, na perách, na perách. Pred bufetom stojíš s kríglom v pravici, neutajíš slanú kvapku na líci, stále mávaš pred sebou tú jej tvár, nežné pery si zmenil za pohár, A čo láska? Túla sa vám po horách, po horách.