Jeden z tých (HT)

Chlapec, ktorý poznal iba zákazy a plač, najslabší zo všetkých, vždy prehral v detských hrách Uzavretý do seba znášal mučenie, nemal však komu zveriť svoje súženie Trpel aj za druhých, nikto sa ho nezastal, každý si z neho robil posmech, všade iba zavadzal Mokrý vankúš od sĺz prezrádzal jeho žiaľ, šťastne sa cítil snáď len keď zaspal a sníval Bol jeden z tých, čo nepatril sem... Boli raz vianoce a každý sa radoval a smial, iba tento malý chlapec so slzami v očiach stál opodiaľ Nikto nespomenul si, nikto mu nepohladil tvár, žiaľ v jeho očiach striedal zase len žiaľ Nikdy nepoznané detstvo, ukradnuté sny to všetko iba násobilo túžbu utiecť im, Utiecť niekde ďalej, niekde preč, niekde do cudzích svetov, kde nebude nenávisť stáť za tebou... Bol jeden z tých, čo nepatril sem... Nepatrím sem, ale tak kde ?