Spomienky na Jacka Londona (Otlaky)

Emi G Emi A 1. Ležia tu horeznak s úsmevom na perách, Emi A Emi A svet berú s humorom, v tráve majú dom, Emi H7 Emi tak čakajú na svoj životný vlak. 2. Známy zvuk do uší už dolieha v ovzduší, poberie ich rád ten dlhý kovový had, ktovie, kde ich cesty preruší. G D C G R: Aj v nás občas prebudia sa duše tulákov C G H7 Emi a náš poh�ad z trávy skúma tvary oblakov, G D C G zas veríme na priate�stvo, ktoré nezničí nik, C Emi H7 C Emi to do nás vdýchol život duch tých jeho krásnych kníh. 3. Povedie nás do plání, do snehových st�p od saní, ktoré kuriér zanechal, keď psí záprah tadia� hnal, nevediac, či do cie�a dorazí. 4. Keď v lesoch nekonečných zacíti dym vlčí dych, priložíme na oheň pár driev a vlčí tieň sa stratí až na stránkach posledných. R: