Vdova po nikom (Dubasová Beáta)

Skrýva sa v kaviarni pri poslednom stole Miesto srdca iba prázdny penzión Prievam už odvial preč, čo by mohlo bolieť Cúva v sebe, ako jeseň pred zimou Skláňa sa nad kávou s tvárou na zbúranie Noc je ťažká , ako vôňa chryzantém Nad mestom preletel čiernobiely anjel Tajne dúfa, že už zajtra pristane. Ten, čo ju opustil, vlastne nikdy nebol A ten čo má prísť, ten tu bol predvlani Nad hlavou je čierna zem, pod nohami nebo Nespoznáš ju, aj keď sa s ňou zoznámiš Smutná vdova po nikom Príď ju okliať dotykom Smutná vdova po nikom Skús ju odkliať dotykom Len sama so sebou, no najradšej s nikým Raz je niekto príde odkliať dotykom Smútok je kanibal, čo má pohľad dýky Sedí sama ako vdova po nikom