V Búrkach (Belasí)

1. Ako loď bez prístavu, ako obraz čo nemá rám mlčky do seba hľadím a vidím v ňom, že som sám jazvy na duši z búrok, modriny zo sklamaní sú sestrami mojich túžob, výkrikmi ťažkých dní. 2. Ja znovu si prístav hľadám, ten prístav má svoju tvár a v nádeji vyzerám maják, čo pretne tmu všetkých chmár ten maják čo pevne stojí a pevne tu vždy stál, keď víchor ma odvial preč, či sám som sa zatúlal. Ref.: No a tak buď mi prístavom verným a cestu moju naspäť stráž. A ja ti budem vždy druhom verným, aj keď vrásky už zo mňa máš. No a tak daj mi ešte nádej nech nesfúkne ma víchor viac a neutopí ma beznádej a nerozbije všetko čas. 3. Vstával som a občas padal do búrok bol odetý, majáku svetlo som zbadal to bola si práve ty. Ty dávaš mi veľkú silu a nádej do ďalších dní a ja dúfam len, že raz spolu v našom objatí zakotvím. solo: 4. Dnes má loď už nový prístav, aj obraz má nový rám, keď v náručí s tebou stojím a na všetko si spomínam. Mám v srdci kľud a pokoj, keď v dlani tvoju ruku mám a s tebou sa v živote búrok žiadnych už neľakám. Ref.: Si prístavom mojim verným a ďalej moje cesty stráž. A ja ti budem vždy druhom verným, nech úsmev na tvári máš. Ty vrátila si mi nádej, keď chcel ma víchor strhnúť zas a neutopila beznádej a nerozbil všetko čas.