Rána nocí prebdených (Tublatanka)

rána nocí prebdených tých čo láskou voňajú dráždivých vlhkých pier čo múry zábran búrajú tie rána sú márnivé a dýcha na ne mráz ty odchádzaš, ja spomeniem si rád, že krásne hriechy mám na svedomí odložené v tajných kútoch sú raz mi budú odpustené rána ulíc bezmenných dávno osud mám určený víno duší spriaznených dám si raz v tieni všedných dní v tých uliciach každý z nás o svoj osud hrá no ja sa len tak ľahko nepoddám krásne hriechy mám na svedomí odložené múdrym súdom sú na nevinu odsúdené