Popoludnie s Picassom (Müller Richard)

Chlapče skoro som na zemi prestal stáť Keď si náhle prišiel skladať reparát Poď nech ti pozriem do očí Či sa v tebe nejak zúročím Nečaká ťa žiaden veľký postih Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých Tu som ešte mladší od teba skromne stál Dávno predtým ako svet ma sotil na piedestál Mal som len štetec čo mi pĺzol Keď som sa prvý raz riadne skĺzol Nečaká ťa žiaden veľký postih Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých Dotkol som sa prstom tvojich rytín Bol som absolútne z toho spitý Rázny sykot badygárda iba mňa týka sa Jasné pane ruky preč od Picassa Badygárdi nestrážili živé telá Iba skromné ťahy štetcom jedného spasiteľa Popoludnie s Picassom zas pošepkalo aký som Ešte myslím teda som cogito ergo sám S Picassom aj bez Picassa