Január (Fano Kamil)

Január mi prefukuje cez okenné rámy blízko je od slova spolu k slovu sami Zamotaný v pavučine toho čo sa patrí pred kostolom stál som tak ako sa patrí Neveste a ženíchovi rukami som triasol šiel domov a zažal odostlal a zhasol Nad pohárom vína pozaháňal tiene prízraky sa rozplynuli v červenej pene Spomenul si na teba na tvoju bielu kožu a po tisíci krát prišiel o rozum