Z tvojich striech (Pengagi)

D *: Máš dlaň, čo hladí, keď bolí, G prázdne sú po známych stoly, A z cigariet razí pach tiel, D na čas som zas odišiel. D 1. V to ráno padol nám dážď, G na slová vzala si plášť, A práve som spočítal dlh, D prenikol k očiam ti lúč, G D G D A studený, hrdzavý k�úč. 2. Sem sa už nehodí smiech, biela si, chladná jak sneh, zdobí ma písmeno zet, z drobností staviam si svet, iný mi chceš vymyslieť. 3. Uzdu a sedlo mi dáš, viem to a vymením stráž, cvalom ťa ponesiem sp�ť, raz vpravo, raz v�avo hneď, niet tu čo závidieť. 4. Ráno si posledná z dám, zdobí ma telo a klam a v tvojom tele je hriech, ko�kýkrát už vravím "nech!", z tvojich striech topí sa sneh.