Hranica

Jednofázové Kvasenie

      G       G/F#    Emi
Zadriemal som na sedadle
    G    G/F#   Emi
autobusu nočnej linky,
      G      G/F#    Emi
zdalo sa mi, že ma vezie
    G        G/F#  Emi
cez kopčeky, cez dolinky,
D           Ami
za 6 riek a za 5 morí,
Emi     C            D          G
za 4 zakliate hory a za 3 sídliská.

Myšlienky na teplú postel, na to slastne sladké snenie
preťala náhle ostrá veta: Čo máte na preclenie ?
Ste na colnici, na hranici ľudských možností.

Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil
a zhora z reproduktorov znel hlas, ktorý čudne chutil:
Ste na colnici, na hranici ľudských možností.

    G                          C/F#   Emi
R:Nikoho som nevidel a bolo mi clo až clivo,
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo,
    D          Ami           C
kto je colník, no nebol nik, žiadny pracovník.

Žiadna prehliadka za plentou,žiadny prieskum dokumentov,
žiadny vrták, čo ti zíza do kufrov a či máš víza,
či máš razítka a kolky, prečo, načo, kam a koľkí, nik sa nepýta.

Ako v prapodivnom tranze, ako v americkom filme,
v duchu kričím na vodiča: Len sa z cesty nevychýľme!
Máme predsa rýchlosť svetla a možno rýchlosť tmy.

R:Nikoho som nevidel a bolo mi čudne clivo,
nič som nevedel a tŕpol som trpezlivo
a zrazu som chápal, čo všetko mi bolo zhabané:

Silné reči, slabé chvíle, sladké vety, plané sľuby
a pilníček, ktorým som si odmalička brúsi zuby
na tú cestu, na diaľnicu, ktorá vedie na hranicu ľudských možností.

Cítil som sa oklamaný, poznáte ten poci horký:
Čo má čo bzť hranica snov neďaleko Matadorky ?
A s hnevom na lícach vykríkol som náhle čulý:
Žiadna hranica, tú sme predsa posunuli,
ešte včera, ešte vlani, dávno že už neviem ani,
ktorým smerom nastal posun, von či bližšie k nám...

Nocou ako hustou horou autobus sa so mnou rútil.
Možno rútil,možno vliekol,kto to zistí,v tme jak mlieko
Kde sú rieky, kde sú moria, kde sú zakliate pohoria
v našich sídliskách ?