Vietor

Modrí jazdci

G
Pod stromom leži fotka bez mena,
           Emi
z pohľadu citim, že veľa znamená,
            C             D              G
niekto jej pohľad stratil, možno je na vine,
       Emi      C          D
ostala skrčená, v drevenej sutine.

Zdvíham ju zvedavý, nesiem ju bez cieľa,
kde si len zaletí, pohľad svoj posiela,
komu sa zachcela, možno je bez viny,
ostane neverná, nebudem jediný?

Letí si k dedine a padá do trávy,
koho len pohľadom, vábivým otrávi,
po lúke prechádza mladý Ján z dediny,
nachádza lúbenie, no ostáva nevinný.

Po rokoch oželie, vypadá do sena,
končí sa ľúbenie, niet lásky bez mena,
bez slov ju zdvíham, odnášam z dediny,
možno som iba ja, ten pravý, jediný.

Začínam byť slabý, padá mi do vody,
stráca sa v hlbinách, strácam jej pohľady,
prečo to spravila, veď bola bez viny,
zabudli ostatní, spomínam jediný.